Asi ste si všimli, že niektoré banky ponúkajú na termínovaný vklad zvýhodnenú úrokovú sadzbu ak sa zároveň rozhodnete aj investovať.
Napríklad Slovenská sporiteľňa vám na 12 mesačný termínovaný vklad dokáže dať miesto 1,70% až 4,00% p.a.
ČSOB vám na 6 mesačný termínovaný vklad dá miesto 1,50% p.a. až 3,50% p.a.
V oboch prípadoch sa tieto produkty volajú „Kombi vklad“ a má to jedinú podmienku. Musíte aj investovať.
V prípade Slovenskej Sporiteľne musíte dať tretinu prostriedkov na termínovaný vklad a dve tretiny prostriedkov do Erste realitného fondu alebo fondu dividendových akcií.
V prípade ČSOB zase klient musí polovicu prostriedkov vložiť do nákupu podielových fondov z ponuky banky.
V iných bankách vám zase navýšia úrokovú sadzbu na ročný termínovaný vklad o pol percenta ak zároveň pravidelne investujete do fondov banky, ETF alebo riadených portfólií.
Prečo to banky robia?
Dôvodov prečo banky spájajú termínovaný vklad a investovanie do kombinovaných produktov je niekoľko. Môžeme ich rozdeliť na dva základné: zaviazanie klienta a poplatky
Zaviazanie klienta
Čím viac produktov si klient od banky kúpi tým viac sa k nej pripúta. Ľahšie sa odchádza do inej banky klientovi, ktorý v nej má len bežný účet a platobnú kartu, ako klientovi, ktorý by musel rušiť aj majetkový účet s podielovými listami.
Pri štandardnom termínovanom vklade sa po jeho konci môže klienť rozhodnúť čo ďalej a či nepresnúť prostriedky do inej banky.
Investičné produkty však majú dlhšie odporúčané investičné horizonty. Po nákupe podielových fondov trvá klientovi oveľa dlhšie kým dospeje k takzvanému koncu, keď môže nakúpené cenné papiere predať bez výstupných poplatkov.
Banka si tak klienta zaviaže na niekoľko rokov v prípade investície čo je pre ňu oveľa výhodnejšie ako keď ho ma istého len rok či šesť mesiacov pri termínovanom vklade.
Poplatky
Poplatky sú ďalším výrazným faktorom prečo sa bankám viac oplatí ak klient u nich investuje do cenných papierov ako len „točí“ peniaze na termínovaných vkladoch.
Pri termínovanom vklade neplatí klient žiadne dodatočné poplatky za jeho zriadenie a ukončenie. Výnosom banky je len úroková marža.
Úroková marža je rozdiel medzi plateným úrokom na termínovanom vklade a prijímaným úrokom z investície týchto prostriedkov (do úložky na medzibankovom trhu či úveru klientom).
V prípade investícii do cenných papierov či podielových fondov si banky väčšinou účtujú aj iné poplatky.
Vstupný poplatok ako percento z investície (často býva nulový pri pravidelnom investovaní), výstupný poplatok ak ukončujete investíciu skôr ako bol stanovený investičný horizont (pri cenných papierov zväčša aspoň tri roky), takisto aj poplatok za vedenie majetkového účtu, na ktorom sú evidované cenné papiere.
Ďalším poplatkom je ten, ktorý si berie správcovská spoločnosť podielového fondu. Poplatok za správu je síce zväčša nízky (0,15 – 0,30%) a odrátava sa priamo z výnosu, ktorý fond dosahuje, ale keď si dáte dokopy počet klientov, objem vložených prostriedkov a obdobie investície, tak to dá dokopy ďalšiu peknú sumu.
Vyskúšajte si našu kalkulačku úrokového výnosu z termínovaného vkladu tu.
Oplatia sa kombi vklady klientom?
Kým pre banky je z vyššie uvedených dôvodov výhodnejšie ak s nimi má klient rozrobených viac produktov s dlhšou viazanosťou, z hľadiska klienta odpoveď nie je takto priamočiará.
Kombi vklady sa niektorým klientom oplatia a niektorým nie.
Štandardným odporúčaním je oddeľovať peniaze určené na zhodnocovanie prostredníctvom termínovaných vkladov na presne stanovené obdobie a prostriedky určené na investovanie do cenných papierov. Tie sú totiž rizikovejšie a vyžadujú dlhší investičný horizont.
Pochopiteľne existujú situácie keď bonus dodatočného výnosu na termínovanom vklade v kombinácii s investovaním má zmysel. Avšak to už vyžaduje presnejšiu analýzu klientskych potrieb, cieľov a zdrojov.